Jeden z dôvodov, prečo seniorní vývojári prestanú kariérne rásť, je učenie sa nových technológií.
Realita
Každý deň na webe pribúda neuveriteľné množstvo obsahu o nových technológiách. Ukážky, ako s nimi pracovať.
Ako sa niečo doteraz riešilo zle. Zrazu je tu nová technológia a celý tento problém rieši.
Často je to presne ten problém, ktorý riešim na svojom projekte v práci.
Stačilo by prejsť na túto novú technológiu a mali by sme vyriešené.
Tak sa teda pozriem na túto novú technológiu a naučím sa ju, aby som potom mohol ísť za projektovým manažérom a povedať mu, aká je skvelá a že by sme ju mali použiť na náš projekt.
Potom nadšene prídem za projektovým manažérom… a on mi povie, že na prerobenie tejto časti projektu nie je čas.
Ale možno, keď začne o pol roka nový projekt, priestor by sa mohol nájsť. Uvidíme!
O pol roka… stále nič.
Medzitým som hodiny skúmal túto novú technológiu. Učil sa s ňou pracovať. Pomaly som na ňu „teoretický expert“.
Tak sa na to s kolegami vývojármi posťažujem. Pozdieľame si ďalšie technológie, ktoré sa učili oni.
Niektoré ma zaujmú natoľko, že si ich zaradím do svojho backlogu učenia a vo voľnom čase sa na ne pozriem, aby som o nich vedel s kolegami hovoriť o niečo viac.
Aj projektovému manažérovi sa tieto zdánlivo páčia – hovorí, že možno na novom projekte o pol roka by sme ich použili…
Realita (z druhej strany)
Som projektový manažér. Jednou z mojich zodpovedností je ekonomika projektu. Musí doň ísť menej peňazí, než koľko firma získa predajom aplikácie.
Viem, že niektoré rozhodnutia v minulosti neboli najlepšie, tím vývojárov mi to hovorí pomerne často. V niektorých častiach narážame na limity technológie, ktorú používame.
Ale zatiaľ sa vždy podarilo nájsť workaround. Klienti sú vo výsledku väčšinou spokojní s tým, ako aplikácia funguje, a kupujú ju. To je vždy to hlavné.
Stálo nás to pár hodín navyše? To je stále obhájiteľné u vedenia. S malou odchýlkou od odhadov sa počíta.
Potom za mnou príde jeden z najskúsenejších vývojárov. Hovorí, že našiel technológiu, ktorá by mohla nahradiť tú predošlú. To znie zaujímavo!
Bavíme sa o tom spolu. Podstatná informácia pre mňa je, že by sme zmenou tejto technológie mohli ušetriť čas, ktorý trávime opravovaním alebo obchádzaním tej predošlej.
Hmm, ale potom udrie matematika a spomínaná ekonomika.
Predošlú technológiu sme na začiatku implementovali 3 mesiace. Dev mi hovorí, že by sme ju museli vymeniť celú. Takže ďalšie 3 mesiace práce celého tímu.
Matematika je rýchla: 12 týždňov, 3 devovia = 1440 hodín práce (+/- drobnosti). Firma by to musela zaplatiť.
Ak by sme niekedy robili workaround znova, aj keby tým jeden vývojár strávil 20 hodín, takých workaroundov by muselo byť viac než 70, aby nás to stálo viac.
A to ani nepočítam s tým, že táto technológia je taká nová, že sa v nej zatiaľ vyzná len tento jeden dev, zvyšok tímu by sa ju musel učiť.
Ani s tým, že počas tej doby nevydáme žiadnu novú featuru, pretože sa budeme hrabať v technickom dlhu.
Možno by som mohol pretlačiť prácu na technickom dlhu na začiatku ďalšieho projektu… Aj keď pochybujem. Nechcem sklamať devov, tak to aspoň nadhodím vedeniu.
Oh, vývojári sú tu s ďalšími 3 návrhmi zmien. Tak to už naozaj nemá šancu prejsť celé… Projekt musí zarábať. Ak nebude, firma ho ukončí a možno prídeme všetci o prácu.
Realita (objektívne)
Nové technológie sú pekné. Užitočné. Vždy lepšie než ich predchodcovia.
Ale nedajú sa aplikovať vždy. Naopak, často sa dajú použiť len na úplne novom projekte, ktorý začína od nuly.
Pretože každá zmena technológie v zásade znamená kompletnú implementáciu od začiatku. Treba do toho investovať veľa kapacity.
Biznis, aby mal z čoho platiť mzdy, musí myslieť na ekonomiku. Firma existuje na to, aby bola v pluse – to je jej účel. Ak by tento účel nemala, prestala by byť biznisom.
Šetrenie času a peňazí, pevné roadmapy, produkcia… to všetko sú veci, na ktoré sa biznis musí zamerať.
Takže ak niečo stále funguje, firma nemá dôvod to meniť, aj keby to bolo 10 rokov staré. Taká zmena nedáva zmysel – je jednoducho príliš drahá.
Projekt, za ktorý dostávaš zaplatené, využíva konkrétny set technológií.
Zaplatené dostávaš za to, že ovládaš tie, ktoré v ňom sú.
Nie za ďalších 50 mimo tento stack.
Keď sa teda učíš nové technológie, aplikácia, na ktorej pracuješ vo firme, nie je miesto, kde by si ich mohol použiť.
Nanajvýš si ich možno vyskúšaš na svojom vlastnom projekte.
Takto sa učíš viac a viac technológií, ale hodiny, ktoré do toho investuješ, sa potom neodrážajú v príležitostiach, kde by si to využil.
A nakoniec ani na tvojom plate.
Učenie technológií ťa vždy posúvalo
„To je predsa blbosť. Celú kariéru sa učím nové technológie a plat mi rastie, pozícia tiež!“
Si zvyknutý, že učenie technológií funguje pre tvoju kariéru skvelo.
V období juniornej a mediornej kariéry to tak naozaj je.
V tom čase sa totiž zlepšuješ presne v tých zabehnutých technológiách,
aj keď pre teba sú nové.
Takto si počas rokov programovania vytvoríš falošný pocit, že to tak bude fungovať navždy. Stane sa to faktom, empiricky overeným.
V momente, keď sa tieto zabehnuté technológie minú, automaticky skĺzneš k „učiť sa ďalšie nové technológie“. Jednoducho zo zvyku.
Ďalší falošný dojem je, že zvyšovanie uplatniteľnosti znamená kariérny rast. Nie je to rast, je to len posun.
Kariérny rast znamená zvyšovanie tvojej vnímanej hodnoty. S vyššou hodnotou prichádza vyšší plat.
Uplatniteľnosť je len kvantita. Nie kvalita.
Budú ťa chcieť na viac projektoch, ale zaplatia ti rovnako.
Pretože aj ich tech stack je limitovaný a chcú od teba, aby si ovládal ich pár technológií – za ďalšie mimo ich stack ti nemajú prečo platiť.
Čo z toho vyplýva?
Graf na podporu toho, čo som spomenul vyššie (graf je dostupný len v češtine, pardon!):
V určitom bode kariéry sa učenie nových technológií stane posunom do strany.
Otvorí ti to príležitosti vo viacerých projektoch alebo firmách? Áno.
Povedie to k vyššej hodnote (a teda platu)? Nie.
Nie preto, že by technológie boli zlé, ale preto, že optimalizuješ zlú os.
Ak ti nejde o zvyšovanie hodnoty, alebo ťa to jednoducho baví, pokojne sa uč ďalej.
Len nečakaj, že ťa to bude posúvať tak ako predtým.
Ako zvýšiť vnímanú hodnotu?
Existuje veľa kompetencií (= znalostí, schopností a zručností), ktoré sú v kariére zatienené tým, aký veľký vplyv majú technológie.
Napríklad:
- efektívne rozhodovanie
- komunikácia
- prezentácia
- facilitácia
- leadership
- delegovanie
- stratégia
- …
Nie je ich málo. Pokojne sa pozri na Krok 4 môjho mentoringového frameworku, čo približne obsahuje.
Pasívne sa ich učíš celú kariéru.
Ak ich začneš trénovať aktívne, výrazne zvýšiš svoju hodnotu.
Sú univerzálne – hodia sa pre akúkoľvek rolu aj smer.
Kde začať?
Prestaň sa pýtať:
„Akú technológiu sa naučím?“
a začni sa pýtať:
„Ako funguje celý projekt?“
A v tom momente sa tvoja kariéra začne posúvať ďalej.